Lapač zlých snov
Je krásna vecička a preto väčšina ľudí si ho skôr kupuje z estetického hľadiska a ostatní z praktického. Tento indiánsky produkt zažíva v posledných rokoch obrovský „boom“ vo všetkých krajinách. Je zaujímavé, že je veľmi veľa popísané na rôznych stránkach o histórii a pôvode, ale bohužiaľ sa tieto údaje odlišujú. Hoci presná genéza tohto artefaktu je neznáma, existuje história, ktorá odráža jeho počiatky.
Lapač zlých snov konkrétne pochádza z indiánskeho kmeňa Ojibwe a neskôr z kmeňa Lakota. Bol ich významnou súčasťou. Až na základe obchodných kontraktov sa lapač rozšíril aj do ostatných susedných kmeňov. V rokoch 1960-1970 hnutie Amerických indiánov (AIM) prijalo lapač ako symbol jednoty medzi Indiánkym národom. Z tohoto dôvodu veľa iných kmeňov prijalo koncepciu lapača zlých snov a začlenila ho do svojej kultúry, ako spôsob zachovania tradičnej spirituality. Mnohí začali tento symbol využívať komerčne. Objavil sa nový rad variantov. Marketing a masová výroba upustila od obvyklých materiálov a zmenila dôležitú duchovnú tradíciu. Ale pravdou je, že hlavne ľudia z Ojibwe a Lakoty boli inovátormi a až do poslednej chvíle boli jedinými vlastníkmi tradičného lapača snov.
Indiáni z kmeňa Ojibwe na výrobu tradične používali drevenú obruč z vŕby v tvare kruhu, alebo slzy, ako základ lapača. Sieť bola tkaná z vlákna rastlín, prevažne žihľavy do tvaru pavučiny. Tá mala zachytiť zlé sny a odradiť ich od vstupu do hlavy snívajúceho. Potom sa pridávali ďalšie posvätné predmety, ako perie, ktoré malo poskytnúť mäkký rebrík pre dobrý sen. Ten po ňom mohol ľahko kĺzať dolu a vstúpiť do mysle spiaceho človeka. V modernej dobe začali tvorcovia pridávať korálky. Jeden korálik uprostred siete predstavuje pavúka, ktorý utkal sieť a zadrží všetko zlé, čo príde do styku s ním. Ostatné korálky predstavujú sny zachytené počas noci.
Výsledný lapač snov visel nad posteľou a bol používaný ako kúzlo na ochranu spiaceho človeka, prevažne dieťaťa od jeho nočných môr. Okrem ochrany a zlepšovania snov Ojibwovia verili, že lapač vylieči choré dieťa, ktoré sa následne zotaví do rána. A to platilo aj pre ostatných členov rodiny.
Možno stojí za zmienku aj legenda, ktorá pochádza z tohto kmeňa:
Indiánska babička každý deň trpezlivo sledovala, ako si pavúk točí svoju sieť nad jej spiacim miestom, až v jeden deň si ho všimol jej vnuk a pokúsil sa ho zabiť.
„Neubližuj mu!“ povedala chlapcovi jemným tónom. Samozrejme ho to prekvapilo.
„Ale babička, nemali by ste chrániť toho pavúka!“
Keď vnuk odišiel, pavúk poďakoval žene za jeho ochranu a ponúkol jej odmenu.
„Budem Vám točiť sieť, ktorá bude visieť medzi Vami a mesiacom. Keď sa Vám budú zdať zlé sny, sieť ich do seba uloví a odradí ich od Vás.“
Na to sa stará žena usmiala a ďalej sledovala, ako pavúk točí svoju sieť.
Existuje samozrejme ešte veľmi veľa pekných príbehov a legiend. Je napísamých aj dosť kníh o tomto produkte a jeho význame. No predovšetkým je to o viere v tento symbol a ak má niekomu pomôcť, tak samozrejme nech pomôže.