Ako rozvíja ľudský mozog hra na bubon?

            Bubnovanie odbúrava stres, rozvíja rovnováhu medzi ľavou a pravou polovicou mozgu, vylaďuje poruchy spánku. To tvrdia niektoré výskumy, ale predovšetkým nadšenci, ktorí prepadli africkým rytmom. Vášeň pre bubnovanie je svetovým hitom a dorazila už aj na Slovensko. Africké bubny sú obľúbené ako sprievodný perkusný nástroj v rôznych etno kapelách, ľudia si na nich často bubnujú len tak pre seba, bubnovanie sa však začína rozvíjať aj v rámci inovatívnych prístupov k ľudským zdrojom či vyslovene zo zdravotných dôvodov. Domorodé kmene sa spoločným bunovaním nalaďovali na vojnu i na zmierovanie. Pri bubnovaní sa dostávame totiž do zmeneného stavu vedomia, bdelej alfy. Ak naraz bubnujú stovky ľudí, do istého tranzu sa privediete rýchlejšie. Podobne ako pri športe sa počas bubnovania vyplavujú dopamíny a endorfíny.

            Už v šesťdesiatych rokoch začali antropológovia skúmať rituály rôznych kmeňov, neskôr sa k nim pridali neurológovia, ktorí sa chceli dopátrať, aké má bubnovanie účinky na mozgovú aktivitu. Výskumy v zásade len potvrdili staré pravdy, že bubnovanie je dobrým resetom pre mozog, ktorý zlepšuje koordináciu skupiny. Práve preto si v niektorých veľkých firmách pred poradami zamestnanci najprv zabubnujú, aby si vyladili svoje vnútorné rytmy. Po bubnovacej rozcvičke sa vraj už ťažšie pohádajú. Pracovníci si v rámci cvičení na praktickej situácii vyskúšajú, že každý tón, či už hlasný, alebo tichý, má svoj význam v rámci celkovej harmónie. Pri bubnovaní si trénujú vlastnú koordináciu, zapojenie sa do kolektívu, jeho prirodzené vedenie či presadenie sa vlastným sólom.

            Ak bývate v paneláku a náhodou pocítite podobné nutkanie, mali by ste vedieť, že podľa výskumov nie je pasívne bubnovanie zďaleka také prínosné pre organizmus ako aktívne búchanie do napätej kože. Preto sa nečudujte, ak by vaši susedia náhodou neboli celkom presvedčení o pozitívach vašej novej vášne :)